
O klonovaní vlasov sa vo vedeckej komunite hovorí už dlhé roky ako o možnom úplnom vyriešení problému vypadávania vlasov. Výskum v tejto oblasti medicíny sa opiera o výskum kmeňových buniek s cieľom naklonovať ľudské vlasy a potom ich vsadiť do pokožky hlavy vo veľkých až neobmedzených množstvách.
Zo všetkých orgánov ľudského tela by sa zdalo, že vlasy budú tou najjednoduchšou časťou, ktorú bude možné vytvoriť v laboratóriu. Vlasy sú v podstate proteínové vlákna, ktoré sú navzájom poprepletané. Samotné vlasy nemusia plniť žiadnu fyziologickú funkciu ako je tomu pri pečeni alebo mozgu. Od vlasov sa očakáva len aby pokrývali hlavu, rástli a nevypadávali.
Vytvoriť vlasy je však omnoho komplexnejšie ako sa mnohí vedci pôvodne domnievali. Na vytvorenie jedného pevného vlasového vlákna telo potrebuje súčinnosť tisícok buniek na báze každého vlasového folikulu. Každý človek má v pokožke hlavy okolo 100 000 vlasových folikulov, ktorých životnosť je odlišne obmedzená. Keď časom dochádza k ústupu dermálnej papily, zároveň dochádza k zmenšovaniu vlasových folikulov, k ich postupnému prechodu do latentnej (oddychovej) fázy a po niekoľkých rokoch k ich úplnému zániku. Keď vlasový folikul úplne zanikne, obnova rastu vlasov nie je možná. Riešením takéhoto stavu je transplantácia vlasov, čo je drobný chirurgický zákrok, pri ktorom vlasový chirurg odoberie vlasové folikuly z darcovskej oblasti v záhlaví a vo forme vlasových štepov ich opätovne vpraví do bezvlasých oblastí pokožky hlavy.
Nie každý má však vlasy vhodné na transplantáciu a taktiež počet vlasových folikulov v darcovskej oblasti je obmedzený. Riešením týchto obmedzení je vytvorenie nových vlasov. Vedecké poznatky v tvorbe rozličných orgánových štruktúr pokročili a vznikla tak sľubná oblasť medicíny zvaná bunková terapia. V bunkovej terapii sa využívajú pacientove vlastné kmeňové bunky. Pankreatické bunky by mohli nahradiť tie bunky, ktoré prestali produkovať inzulín u ľudí s diabetes typu 1. Bunky imunitného systému by mohli byť použité v boji s nádormi. Nervové bunky by mohli byť použité pri oprave poškodení miechy. A samozrejme bunky vlasových folikulov by mohli byť použité pre obnovu rastu vlasov v bezvlasých miestach pokožky hlavy.
Hlavným cieľom vedcov je vytvorenie “vlasových fariem”, v ktorých by sa klonovali vlasové folikuly. Tento proces zahrňuje rast vlasov z kmeňových buniek získaných z pokožky a krvi pacienta a implantáciu vlasových folikulov bohatých na bunky dermálnej papily do priestoru v okolí latentných folikulov pacienta.

Nárast vlasov u bezsrstej myši transplantovaných s ľudskými iPSC-odvodenými bunkami dermálnej papily, ktoré boli skombinované s myšími epitelovými bunkami vo vnútri biorozložiteľného lešenia. Vľavo: zväčšený vonkajší pohľad, Vpravo: záber fluorescenčnej mikroskopie zobrazujúci folikul pod pokožkou, modré sú jadrá buniek, zelené sú epitelové bunky, červené sú ľudské bunky dermálnej papily.
Profesor Alexey Terskikh z inštitútu medicínskych objavov Sanford Burnham Prebys v júni 2019 vyhlásil: “Teraz máme spoľahlivú podrobne riadenú metódu pre tvorbu prirodzene vyzerajúcich vlasov, ktoré rastú cez pokožku využitím neobmedzeného množstva ľudských iPSC-odvodených buniek dermálnej papily. Tento objav je kritickým zlomom vo vývoji bunkových terapii proti vypadávaniu vlasov a v oblasti regeneratívnej medicíny.”. Názov iPSC je skratkou pre indukované pluripotentné kmeňové bunky.
Manhattanský dermatológ Robert Bernstein sledoval vývoj v oblasti klonovania vlasov a hovorí: “Keď sa snažíte klonovať vlasové bunky, časom sa tieto bunky dediferencujú a prestanú produkovať vlas. Dlhý čas nikto nevedel prísť na to, prečo sa to tak deje. Potom zistili, že bunky sa pri kultivácii rozptýlia do priestoru a folikulárna štuktúra zanikne. Hlavným zistením bolo, že ak dokážete udržať bunky spolu, v tvare slzičky, bunky budú spolu naďalej komunikovať a pokračovať v spoločnom raste až vytvoria vlasový folikul. Slzičkovitý tvar folikulu je tiež dôležitý, aby sa udržal rovnaký smer rastu vlasov. Zakaždým keď sa folikulárne bunky iba jednoducho vložia do pokožky, vedie to k množstvu vrastených vlasov a tiež mnohé vlasy rastú v nežiadúcich smeroch.”.
Tím Alexeya Terskikha preto vyvinul špeciálne 3D rozložiteľné štruktúry (tzv. biorozložiteľné lešenie), ktoré sú vyrobené z rovnakého materiálu ako chirurgická niť pre šitie pooperačných stehov. Tieto 3D štruktúry upravujú smer rastu vlasov a napomáhajú kmeňovým bunkám integrovať sa do pokožky. Štruktúry sa časom v tele rozpustia a v pokožke ostane len nový zdravý vlasový folikul, ktorý produkuje zdravé a pevné vlasy.
Bernstein verí, že metóda biorozložiteľného syntetického usmernenia je momentálne nasľubnejším postupom metódy klonovania vlasov. Vytváranie vlasov na zákazku pre konkrétneho človeka systémom folikul po folikule je nateraz veľmi nákladná. Preto je potrebné vytvoriť také technologické postupy, ktoré by podstatne znížili náklady kultivácie a zákroku a sprístupnili tak vyriešenie vypadávania vlasov širšej verejnosti.

Androgénovú alopéciu alebo typické mužské či ženské vypadávanie vlasov spúšťajú genetické faktory a faktory prostredia. Kým u mužov najčastejšie dochádza k ustupovaniu vlasovej línie v oblasti spánkov, čela a vertexu, ženy zaznamenávajú difúzne vypadávanie vlasov v temennej oblasti pokožky hlavy so zachovaním si vlasovej línie.
Nízkofrekvenčná laserová terapia (LLLT) bola objavená už v 60-tych rokoch, ale len relatívne nedávno sa začala hojne využívať v dermatológii a v liečbe vypadávania vlasov. Fototerapia využíva koherentné zdroje svetla (lasery/laserové diódy) alebo nekoherentné zdroje svetla (lampy s filtrami, svetelné diódy), zriedkavo ich kombináciu. Kým laserové žiarenie s vysokým výkonom sa používa v chirurgii alebo na depiláciu, laserové svetlo s nízkym výkonom sa naopak využíva na stimuláciu bunkovej aktivity s regeneračnými účinkami.
Vypadávanie vlasov môže mať rôzne príčiny vrátane nevhodnej stravy, nedostatku niektorých minerálov, užívania liekov, dlhodobého napätia či stresu, akútneho alebo chronického ochorenia, hormonálnych zmien v organizme a genetickej predispozície. Aj keď nie všetky faktory spôsobujúce vypadávanie vlasov môžeme mať vždy pod kontrolou, mali by sme sa sústrediť na tie faktory, ktoré ovplyvniť dokážeme. Platí to aj vtedy, keď príčinu vypadávania vlasov nepoznáme. Vždy je dôležité vytvoriť priaznivé podmienky v našom organizme, ktoré umožnia regeneráciu vlasových folikulov a rast zdravých vlasov.
V ľudskom tele každú sekundu prebiehajú tisíce chemických reakcií, ktoré zabezpečujú jeho správne fungovanie od dýchania, pohybu, trávenia, cez tvorbu hormónov a protilátok až po produkciu vlasov a nechtov. Pre zabezpečenie svojho zdravého fungovania a rastu potrebuje telo prijať dostatočné množstvo živín, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov.
Termínom alopécia označujeme vypadávanie vlasov, ktoré má veľa príčin a vzorov postupného priebehu vypadávania. Rozličné formy alopécie môžeme rozdeliť na lokalizované a difúzne typy.
Popri sezónnom vypadávaní vlasov sú najvýznamnejšími regulátormi rastu a vypadávania vlasov androgénne hormóny. Hormóny gravidity zasa ovplyvňujú rast vlasov tým, že počas šestonedelia vyvolávajú difúzne vypadávanie vlasov.
Folikuly ochlpenia u cicavcov sú regulované hormonálne, nakoľko je dôležitá schopnosť koordinácie úpravy termoizolačných vlastností a zafarbenia srsti cicavcov (podsada a pesíky) v závislosti od prostredia, v ktorom žijú, alebo pre zviditeľnenie zmien v pohlavnom vývine (pohlavná zrelosť). Sezónne zmeny ochlpenia cicavcov sa zvyčajne dejú dvakrát za rok a tvoria ich koordinované vlny rastu a pĺznutia srsti, aby sa na zimu vytvorila hustejšia a teplejšia srsť a na leto kratšia srsť. Tieto premeny sú naviazané na dĺžku dňa a z menšej časti aj na dennú teplotu, podobne ako pri sezónnej aktivite párenia. Významú úlohu tiež zohráva dostupnosť živín, pretože produkcia srsti (či ochlpenia a vlasov u ľudí) je metabolicky náročný proces.
Aby si vlasy mohli plniť všetky svoje funkcie, musia sa priebežne meniť. Vlasové folikuly disponujú jedinečným mechanizmom, ktorý umožňuje aby sa tieto zmeny uskutočnili. Týmto mechanizmom je rastový cyklus vlasov, v ktorom dochádza k zničeniu pôvodného spodného vlasového folikulu, k jeho následnej regenerácii a sformovaniu nového vlasového folikulu, ktorý dokáže produkovať vlasy iných vlastností. Takže postnatálne folikuly si aj počas života zachovávajú schopnosť zopakovania neskorších štádií folikulárnej embryogenézy.