Nejazvové typy vypadávania vlasov

VlasyV závislosti od pôsobiacich patologických procesov rozoznávame dva základné typy vypadávania vlasov: jazvový a nejazvový, ktoré podľa lokalizácie straty vlasov ďalej delíme na difúzny a lokálny typ.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce nejazvové typy vypadávania vlasov patrí androgénová alopécia (Alopecia androgenetica) a Alopecia areata.

Androgénová alopécia (AGA) je synonymom klasického mužského alebo ženského typu vypadávania vlasov a je to najviac rozšírená forma postupnej straty vlasov. Jedná sa o androgénovo-podmienené ochorenie, ktoré si vyžaduje genetickú predispozíciu a ktorého prejav silnie so zvyšujúcim sa vekom.

U mužov spôsobuje stratu vlasov v oblasti spánkov (frontotemporálna recesia vlasov – nad čelom a v oblasti kútov) alebo v oblasti vertexu a môže pokračovať až do stavu, kedy sú vlasy zachované len v oblastiach nad ušami a v záhlaví (zachované vlasy pripomínajú tvar podkovy).

Ženy zaznamenávajú rednutie vlasov v oblasti temena, často spojené s postupným rozšírovaním cestičky vo vlasoch (vedúcej zo záhlavia, cez temeno až k čelu). V porovnaní s mužmi sa u žien často zachovajú zvyšky pôvodnej prednej vlasovej línie.

Postupom času sa vlasové folikuly zmenšujú a produkujú čoraz menšie a jemnejšie vlasy. Silný androgén dihydrotestosterón (DHT), ktorý vzniká pôsobením 5 α-reduktázy na testosterón (T), je hlavným pôvodcom vypadávania vlasov. Cirkulujúce hladiny androgénov sú však často v norme populačného priemeru u oboch pohlaví, preto sa môže pri hormonálnej analýze pacienta zdať, že vypadávanie vlasov nie je spôsobené hormónmi androgénmi. Androgénové receptory na vlasových folikuloch pritom stále vyhodnocujú hladiny androgénov ako privysoké a bránia vlasovým folikulom regenerovať a produkovať zdravé a silné vlasy. Avšak, u niektorých žien pred menopauzou sa môžu vyskytnúť iné príznaky androgenizácie ako napríklad poruchy vaječníkov alebo poruchy nadobličiek.

Alopecia areata (AA) je orgánovo špecifické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje 0,15% populácie a ktoré sa môže prejaviťna ktoromkoľvek ovlasenom alebo ochlpenom mieste na tele. Rozsiahli prejav ochorenia môže viesť k úplnej strate vlasov (Alopecia totalis), k úplnej strate ochlpenia (Alopecia universalis) alebo k súvislej strate vlasov pozdĺž vlasovej línie (Ophiasis).

Ochorenie Alopecia areata sa prejavuje typickými jasne ohraničenými hladkými kruhovými alebo oválnymi oblasťami nejazvovej straty vlasov. Pomocným znakom diagnostiky AA je výskyt vlasov pripomínajúch výkričník. Tieto vlasy sú charakteristické lámavosťou v distálnom bode (telo vlasu) a proximálnym stenčením a stratou pigmentu (tenké biele miesto na vlase pri pokožke), čím evokujú tvar výkričníka. Pri tomto ochorení sa tiež môžu vyskytnúť anomálie nechtov, najmä jamkovatosť alebo zhrubnutie nechtov.

Pri ochorení Alopecia areata nedochádza k poškodeniu vlasových folikulov. Folikuly si stále zachovávajú úplnú schopnosť obnovy rastu pevných a hrubých vlasov a v prípade, že dôjde k ústupu ochorenia vlasy opäť dorastú do pôvodného stavu.

K zriedkavejším nejazvovým typom vypadávania vlasov patria telogénové effluvium a tinea capitis. V zdravej pokožke hlavy prechádza každý vlasový folikul rastovým cyklom nezávisle (asynchrónne) od ostatných folikulov. Pôsobením niekoľkých podnetov môže dôjsť k stavu, kedy väčšina vlasových folikulov vstúpi do oddychovej fázy (telogén) súčasne (synchrónne), čo spôsobí rozsiahle difúzne vypadávanie vlasov. K strate vlasov dochádza približne 2 mesiace od pôsobenia spúšťacích podnetov. Je to zvyčajne akútny stav, ktorý sám odozneje do 6 mesiacov.

Tinea capitis je hubová infekcia, ktorá spôsobuje lokálnu väčšinou nejazvovú stratu vlasov prejavujúcu sa krátkymi lámavými vlasmi, šupinami na pokožke hlavy a erytémom (zápalom pokožky). Najčastejšie sa vyskytujúcimi hubami vyvolávajúcimi toto ochorenie sú Trichophyton tonsurans (prenáša sa z človeka na človeka priamym kontaktom) a Microsporum canis (na človeka sa prenáša z mačiek a psov).

Leave a Reply