Aby si vlasy mohli plniť všetky svoje funkcie, musia sa priebežne meniť. Vlasové folikuly disponujú jedinečným mechanizmom, ktorý umožňuje aby sa tieto zmeny uskutočnili. Týmto mechanizmom je rastový cyklus vlasov, v ktorom dochádza k zničeniu pôvodného spodného vlasového folikulu, k jeho následnej regenerácii a sformovaniu nového vlasového folikulu, ktorý dokáže produkovať vlasy iných vlastností. Takže postnatálne folikuly si aj počas života zachovávajú schopnosť zopakovania neskorších štádií folikulárnej embryogenézy.
Vlasy rastú v rastovej fáze (anagén). Keď vlas dosiahne svoju maximálnu dĺžku, nasleduje krátka regresívna fáza (katagén), kedy sa zastaví delenie buniek a pigmentácia, vlas je úplne keratinizovaný a v pokožke sa posúva smerom nahor spolu s dermálnou papilou. Po oddychovej fáze (telogén) sa opäť aktivujú bunky dermálnej papily a pridružené kmeňové bunky keratinocytov a smerom nadol sa začne vytvárať nový spodný vlasový folikul vnútri dermálnej pošvy, ktorá obklopovala pôvodný vlasový folikul. V pôvodnom vrchnom folikule potom začne rásť nový vlas a starý vlas vypadne. Predpokladalo sa, že k vypadnutiu starého vlasu dochádza jeho vytlačením novorastúcim vlasom. V súčasnosti sa však hovorí o ďalšej aktívnej fáze vypadávania vlasov (exogén).
Regeneráciu vlasového folikulu charakterizujú dramatické zmeny v jeho mikroanatómii a bunkovej aktivite. Prechody folikulu do jednotlivých fáz rastového cyklu sú riadené vzájomným pôsobením epitelu a mezenchýmu (medzi keratinocytmi a fibroblastmi). Výsledný stav buniek počas rastového cyklu a involúcie je riadený mnohými rastovými regulátormi, ktoré spôsobujú prežitie a/alebo diferenciáciu bunky alebo apoptózu (zánik) bunky. Počas aktívneho rastu vlasového folikulu a produkcie vlasov prevláda aktivita faktorov podporujúcich proliferáciu, diferenciáciu a prežitie buniek. Naopak regresiu vlasového folikulu charakterizuje aktivita rôznych faktorov, ktoré vyvolávajú zánik buniek folikulu.
Vlasové folikuly v telogéne sú veľmi krátke. Oddychová fáza folikulov je charakteristická nedostatkom melanocytov produkujúcich pigment a vnútornou pošvou korienka. Proliferácia buniek v germinatívnej oblasti telegénového vlasového folikulu môže byť aktivovaná mechanickými alebo chemickými podnetmi.
Anagén môžeme rozdeliť do šiestich podfáz. V skorých podfázach rastovej fázy, vlasové krvotvorné bunky proliferujú (delia sa a zvyšujú svoj počet), obklopujú rastúcu dermálnu papilu, rastú smerom nadol do kože a začínajú sa diferencovať (rozlišovať) na bunky tela vlasu a bunky vnútornej pošvy korienka vlasu. V stredných fázach melanocyty vo vlasovej matrix spustia produkciu pigmentu a novovytváraný vlas sa začne vyvíjať. V neskorých fázach dochádza k úplnej obnove jednotky produkujúcej vlasové vlákno a na povrchu pokožky sa objaví nový vlas.
Katagén je fázou involúcie vlasového folikulu. Na začiatku regresívnej fázy sa rapídne znižuje proliferácia a diferenciácia keratinocytov vlasovej matrix. Zastavuje sa produkcia pigmentu melanocytmi a produkcia tela vlasu je dokončená. Počas katagénu sa oblasti vlasového folikulu podieľajúce sa na produkcii vlasov zmenšia, aby sa mohli v ďalšom rastovom cykle vlasov regenerovať ak k tomu budú vhodne stimulované. Vlasový folikul sa vtedy môže do dĺžky skrátiť až o 70%.
Exogén je fázou vypadávania vlasov z telogénových folikulov. Jedná sa o aktívny proces, ktorý je sprevádzaný aktiváciou proteolytických procesov v korienku folikulu.