Moje Vlasy .sk

Najčastejšie sa s novým výskumom v oblasti obnovy rastu vlasov skloňujú pojmy multiplikácia vlasov a klonovanie vlasov. Tieto metódy si ľudia často zamieňajú, hoci ide o dva odlišné technologické postupy.

 
Multiplikácia vlasov predstavuje postup, pri ktorom sa vlasy najskôr jednoducho vytrhávajú z pokožky hlavy alebo z oblasti brady, aby boli následne implantované do bezvlasých miest. Na vytrhnutom vlase zostane prichytených niekoľko zárodočných buniek z bázy vlasového folikulu. Pri opätovnom implantovaní vlasu do pokožky hlavy môžu niektoré zárodočné bunky nanovo vytvoriť vlasový folikul. Teoreticky by lekár pomocou mikroskopu vedel určiť, na ktorých vytrhnutých vlasoch sa nachádza najviac kmeňových buniek a ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vytvoria nový vlasový folikul. Metóda sa nazýva multiplikácia vlasov, keďže kmeňové bunky na vytrhnutých vlasoch začnú produkovať nové vlasy, pričom pôvodné folikuly zostávajú nepoškodené.

Pri obmene tohto postupu sú vlasové korienky oddelené od vlasov a kultivované v laboratóriu. Po namnožení sa bunky injekčne vstrekujú do pórov pokožky po už odumretých vlasových folikuloch v bezvlasej oblasti alebo v oblasti s rednúcimi vlasmi.

Obe metódy však narážajú na ten istý problém a síce, že matricové keratinocyty (vytrhnuté bunky) sú len prechodné amplifikátory a kmeňové bunky v oblasti dutiny vlasového folikulu sa darí získavať len v obmedzenej miere a nedá sa u nich vyvolať okamžitá produkcia vlasov.

 
Klonovanie je vedecká metóda, ktorá manipuláciou bunkových génov umožňuje vytvoriť geneticky totožné organizmy. Iste si pamätáte svetovú senzáciu z roku 1996, kedy vedci v škótskom Edinburghu prvýkrát úspešne klonovali cicavca (ovcu Dolly) zo somatických buniek metódou prenosu jadier.

Postup, ktorým je možné z jedného vlasového folikulu vytvoriť stovky alebo tisíce vlasových folikulov však nie je klonovanie v pravom slova zmysle, ale ide o umelé pestovanie ľudských tkanív (Tissue Engineering). Klonovanie vlasov teda nepredstavuje získavanie alebo vkladanie určitých génov do bunky, ale manipuláciu s bunkou ako celkom.

Umelé pestovanie ľudského tkaniva prebieha nasledovne:
 

1. Vedci najskôr získajú bunky z tkaniva organizmu.
2. Bunky potom namnožia v kultivačnom roztoku v laboratóriu.
3. Nakultivované bunky tkaniva potom vkladajú späť do pôvodného tkaniva pacienta, čím dochádza k náprave rôznych chorobných stavov.

 
Takýto liečebný postup sa nazýva bunková terapia (Cell Therapy) a liečia sa ním alebo sa ním budú liečiť ochorenia a stavy ako napríklad kožné vredy alebo popáleniny, artritída, cukrovka, rakovina, Parkinsonova choroba, zlyhanie pečene a veríme, že časom aj vypadávanie vlasov a plešatosť.

Ak by sa podarilo namnožiť bunky vlasových folikulov v laboratóriu a vložiť tieto bunky späť do pokožky hlavy, bolo by možné z jedného jediného folikulu vytvoriť tisíce vlasových folikulov.

Ako sa však ukázalo, vykultivovať vlasové folikuly vôbec nie je jednoduché. Na jednej strane sú príliš zložité na to, aby sa kultivovali ako jednoduché tkanivá a na druhej strane vlasové folikuly nie sú celé organizmy (ako ovca Dolly), takže ich nemožno klonovať napriamo.
 

 
Napriek tomu výskum v oblasti klonovania vlasov už priniesol niekoľko veľmi sľubných výsledkov. Napríklad bunky dermálneho obalu vlasového korienku sa dajú extrahovať z pokožky jedného človeka a po injekčnom vstreknutí do pokožky iného človeka vyvolajú rast nových pevných vlasov. Implantované bunky pôsobia na svoje nové prostredie a stimulujú formovanie nových vlasových folikulov. Bunky dermálneho obalu vlasového korienka bude jedného dňa možné rozmnožiť v laboratórnych podmienkach. Namnožené bunky sa budú vo veľkých množstvách injekčne vstrekovať do pokožky hlavy, čím dokážeme vyvolať rast vlasov na ktoromkoľvek mieste pokožky hlavy. Aj keď na metódu spoľahlivého namnoženia buniek si ešte budeme musieť počkať, tento model má najväčšiu šancu na úspech.

Pri pokusoch vedci zistili, že pacient darované bunky dermálneho obalu vlasového korienka príjme bez negatívnej reakcie svojho imunitného systému. Ani opakované implantácie buniek darcu nevyvolali u príjemcu typické odmietavé reakcie, a to aj napriek tomu, že darcom bol muž a príjemcom žena, obaja s úplne odlišnými genetickými profilmy.

Výskum tiež naznačil, že pokožka príjemcu dokáže formovať vzhľad nových vlasov tak, že ich konečný vzhľad bude skôr kopírovať vzhľad pôvodných vlasov príjemcu ako vzhľad vlasov darcu buniek dermálneho obalu. Toto zistenie je dôležité pre ľudí, ktorí trpia úplnou stratou vlasov a ochlpenia (alopecia totalis). Títo ľudia sú odkázaní len na darované bunky, keďže u nich došlo k úplnej degenerácii vlasových folikulov aj folikulov ochlpenia. Našťastie pri androgénovej alopécii (alopecia androgenetica) máme stále dostatok darcovských buniek vzadu na hlave a po stranách hlavy, takže v princípe nepotrebujeme cudzie bunky iného darcu.

Aj keď výsledky naznačujú, že výskum sa uberá správnym smerom, vedci ešte musia vyriešiť niekoľko zásadných otázok. Ako prvé musia určiť, ktorá časť vlasového folikulu je najvhodnejším genetickým základom pre klonovanie nových vlasov. Ďalej musia vyvinúť kultivačné prostredie, v ktorom by sa bunky zakaždým rovnako rozmnožili. Pravdepodobne bude potrebné vytvoriť bunkovú matricu, ktorá zabezpečí správne uloženie a nasmerovanie buniek počas ich rastu. Kmeňové bunky musia byť do pokožky správne implantované, aby neustále vyvolávali rast nových vlasov.

Oproti transplantácii vlasov ihlou, kde si vlasový chirurg nastaví presné smerovanie rastu vkladaných štepov, pri implantácii buniek nemáme istotu, že nový vlas bude rásť správnym smerom alebo že bude správnej farby, hrúbky alebo štruktúry, aby vyzeral prirodzene. Nie je isté, či nové vlasové folikuly budú rásť dostatočne dlho, aby vyprodukovali pevné a hrubé vlasy. Taktiež nevieme, či nový vlas po vypadnutí v rámci prirodzeného rastového cyklu opäť narastie a bude pokračovať v normálnom rastovom cykle.

Keď vedci odstránia všetky technické problémy, novú metódu ešte musí schváliť Americký Úrad pre Potraviny a Liečivá (Food and Drug Administration: FDA). Komisiu úradu bude zaujímať napríklad, či nová technológia klonovania vlasov v budúcnosti nevyvolá rast nádorov alebo rôzne typy rakoviny. Vedci budú musieť uskutočniť rozsiahlu niekoľkoročnú trojfázovú klinickú štúdiu, ktorá jednoznačne potvrdí zdravotnú nezávadnosť nového liečebného postupu vypadávania vlasov.

Medzi popredných odborníkov vo výskume klonovania vlasov patria Amanda Reynolds, Colin Jahoda a Angela Christiano. O prvenstvo vo vynájdení spoľahlivo fungujúcej metódy klonovania vlasov súperia firmy Aderans, Intercytex, Histogen a Acell.

Bohužiaľ, reálne to bude trvať možno aj 10 rokov, kým nám všetkým bude dostupná spoľahlivá metóda klonovania vlasov, ktorá náš problém s vypadávaním vlasov vyrieši raz a navždy.

Najmodernejšou fungujúcou technológiou v oblasti vypadávania vlasov tak aj naďalej zostáva transplantácia vlasov ihlou.