Moje Vlasy .sk

Popri sezónnom vypadávaní vlasov sú najvýznamnejšími regulátormi rastu a vypadávania vlasov androgénne hormóny. Hormóny gravidity zasa ovplyvňujú rast vlasov tým, že počas šestonedelia vyvolávajú difúzne vypadávanie vlasov.

Tehotenstvo

V tehotenstve počas druhého a tretieho trimestra a asi jeden týždeň po pôrode sa v anagénovej (rastovej) fáze nachádza až 95% vlasových folikulov ženy. Po šiestich týždňoch percento klesá na 76% a zostáva nízke nasledujúce tri mesiace. Tehotenské hormóny udržiavajú vlasové folikuly v rastovej fáze, ale po pôrode mnohé folikuly prejdú do katagénu (regresívna fáza) a telogénu (oddychová fáza), čo spôsobí synchronizované vypadávanie a prerieďovanie vlasov. Za túto postupnosť sú zrejme okrem estrogénu a prolaktínu zodpovedné aj ďalšie hormóny. Synchronizované difúzne vypadávanie môžeme jednoznačne pozorovať aj na jeseň v dôsledku sezónneho vypadávania vlasov.

Odozva folikulov na hladiny androgénov

Androgénne hormóny majú paradoxne odlišný efekt na folikuly v závislosti od toho, na ktorom mieste tela sa folikuly nachádzajú. Na mnohých miestach androgény stimulujú postupnú premenu malých folikulov, ktoré produkujú maličké nepigmentované chĺpky, na terminálne folikuly, ktoré už produkujú dlhšie, hrubšie a pigmentovanejšie ochlpenie od začiatku obdobia puberty a počas celého obdobia dospelosti. Takéto zmeny vyžadujú postupný prechod folikulov celým rastovým cyklom. Súčasne mnoho vlasových folikulov v pokožke hlavy a tiež folikuly mihalníc naďalej produkujú rovnaký typ vlasov a teda sú očividne neovplyvnené androgénmi. Na druhej strane, androgénne hormóny môžu spôsobiť inhibíciu a postupnú degeneráciu vlasových folikulov v určitých špecifických oblastiach pokožky hlavy u citlivých jedincov, čím vyvolajú opačnú transformáciu dlhých, pevných, pigmentovaných terminálnych vlasov na jemné chĺpky (ochorenie androgénová alopécia).

Dramatickú stimuláciu rastu vlasov a ochlpenia androgénmi môžeme pozorovať v puberte rozvojom ochlpenia ohanbia a podpažia u oboch pohlaví. Tieto zmeny sa dejú paralelne so zvýšením hladiny androgénov v krvnej plazme, u chlapcov neskôr ako u dievčat.

Počas puberty je vlasová línia priama a prechádza hornou časťou čela. U mnohých mužov táto frontálna vlasová línia postupne ustupuje, tvoria sa kúty a v oblasti temena či vertexu dochádza k preriedeniu či stenšovaniu vlasov. Tieto oblasti sa postupne rozširujú a odhaľujú holú pokožku hlavy. Vlasy po stranách hlavy a vzadu na hlave si väčšinou udržia pevné terminálne vlasy počas celého života muža.

K podobnému vypadávaniu vlasov môže dôjsť aj u žien, ale postup vypadávania je odlišný. Frontálna vlasová línia je zvyčajne zachovaná, kým v oblasti vertexu dochádza k prerieďovaniu vlasov až sa vytvorí bezvlasé miesto (lysina).

Je zaujímavé, že na určité typy ochlpenia (napr. mihalnice) androgény vplyv nemajú. Jedná sa o zvláštny a jedinečný biologický paradox, kedy jeden hormón v mnohých smeroch stimuluje určitý orgán, folikul, ale v iných smeroch naň vplyv nemá a súčasne zamedzuje činnosti rovnakého orgánu v inej časti tela a to všetko sa môže diať v organizme jedného človeka.

Existujú významné rozdiely medzi folikulmi, ktoré sú androgénmi stimulované. Folikuly v podpaží a v spodnej časti ohanbia sa vplyvom ženských hladín androgénov zväčšujú, kým iné folikuly pre svoje zväčšenie vyžadujú mužské hladiny androgénov. Folikuly sa tiež líšia citlivosťou alebo rýchlosťou reakcie na prítomnosť a množstvo androgénnych hormónov. U chlapcov a u žien s hirzutizmom (nadmerných ochlpením) sa na tvári najskôr zväčšia folikuly nad ústami (fúzy) a na brade. Zväčšenie folikulov sa postupne rozšíri do celej oblasti tváre a krku. Tento postup sa podobá vzorovej inhibícii rastu vlasových folikulov počas mužského a ženského vzorového vypadávania vlasov. Reakcia na androgény býva často postupná a niektoré folikuly vykážu úplnú odozvu až po niekoľkých rokoch. Plnosť brady sa výrazne zvyšuje počas puberty, zvyšovanie plnosti brady pokračuje aj v dospelosti až kým sa okolo 35-teho roku života nezastaví, zatiaľ čo terminálne ochlpenie môže byť viditeľné iba na hrudníku a zvukovodoch o niekoľko rokov neskôr a procesy miniaturizácie (vlasových) folikulov vplyvom androgénovej alopécie pokračujú až do staroby. Oneskorená reakcia na vplyv androgénov je paralelou na ochorenie benígnej hyperplázie prostaty (nezhubné zväčšenie prostaty) u mužov, ktoré sa prejaví až vo vyššom veku.

Ďalšou ukážkou zvláštneho správania ľudských folikulov je rozdiel medzi rastom ochlpenia v podpaží a na brade. V oboch prípadoch dochádza k rapídnemu rastu ochlpenia počas puberty, ale kým rast ochlpenia na brade zostáva výrazný, rast ochlpenia v podpazuší dosahuje maximum po 20-ke a potom výrazne oslabí. Je to ďalší paradox, kedy folikuly v určitej oblasti už odozvu na hladinu androgénov nevykazujú, kým folikuly v iných oblastiach stále na androgény reagujú alebo dokonca svoju reakciu znásobujú.

Za tieto rozdiely sú zrejme zodpovedné odlišnosti v génovej expresii v jednotlivých vlasových folikuloch a folikuloch ochlpenia, keďže všetky folikuly sú vystavené rovnakým cirkulujúcim hormónom a na reakciu vyžadujú rovnaký receptor. Inhibíciou androgénnych hormónov (užívaním Saw Palmetto extraktu alebo finasteridu) dochádza k obnove rastu vlasov u ľudí s androgénovou alopéciou.

Folikuly ochlpenia u cicavcov sú regulované hormonálne, nakoľko je dôležitá schopnosť koordinácie úpravy termoizolačných vlastností a zafarbenia srsti cicavcov (podsada a pesíky) v závislosti od prostredia, v ktorom žijú, alebo pre zviditeľnenie zmien v pohlavnom vývine (pohlavná zrelosť). Sezónne zmeny ochlpenia cicavcov sa zvyčajne dejú dvakrát za rok a tvoria ich koordinované vlny rastu a pĺznutia srsti, aby sa na zimu vytvorila hustejšia a teplejšia srsť a na leto kratšia srsť. Tieto premeny sú naviazané na dĺžku dňa a z menšej časti aj na dennú teplotu, podobne ako pri sezónnej aktivite párenia. Významú úlohu tiež zohráva dostupnosť živín, pretože produkcia srsti (či ochlpenia a vlasov u ľudí) je metabolicky náročný proces.

Sezónne zmeny v raste a vypadávaní vlasov a ochlpenia sú u ľudí omnoho menej viditeľné, keďže rastové cykly folikulov sú všeobecne asynchrónne (nezosúladené). Pravidelné ročné sezónne cykly vlasov, brady a ochlpenia tela boli objavené len relatívne nedávno.

Sezónne zmeny v rastovom cykle vlasov boli zrejmé u belochov vo veku 18-39 rokov, ktorí boli v rámci výskumnej štúdie pozorovaní v Sheffielde (Spojené Kráľovstvo) po dobu 18 mesiacov. Títo muži tiež prejavili zreteľné sezónne správanie, keď v lete trávili omnoho viac času vonku, napriek ich sedavému zamestnaniu v interiéri. Na pokožke hlavy účastníkov štúdie sa prejavil jeden ročný sezónny cyklus vlasov, kedy na jar zaznamenali viac ako 90% vlasových folikulov vo fáze anagén (rastová fáza), ale na jeseň bolo v rastovej fáze už iba 80% vlasových folikulov. Taktiež počet vypadnutých vlasov počas jesene sa v porovnaní s jarným obdobím viac než zdvojnásobil. Podobné zvýšenie vypadávania vlasov zaznamenali v rámci výskumnej štúdie v New Yorku na skupine žien. Výsledky pozorovaní na skupinách mužov a žien poukazujú na sezónne jesenné vypadávanie vlasov.

Keďže vlasy zvyčajne rastú najmenej po dobu 2 až 3 rokov, zaznamenanie ročného sezónneho cyklu vlasov svedčí o silnej odozve reakcieschopných vlasových folikulov. Podľa všetkého najviac reagujú vlasové folikuly v neskorších fázach anagénu.

Zmeny tiež nastali v mužských znakoch, konkrétne pri ochlpení, ktorého rast a výdatnosť závisí od prítomnosti androgénov. Rýchlosť rastu brady a ochlpenia stehien v zime bola nízka, ale v lete sa významne zvýšila. Štúdia na skupine mužov vo Francúzsku poukázala na podobný sezónny trend v objeme semena, v počte spermií a v pohyblivosti spermií, čo naznačuje, že tento sezónny efekt bol vyvolaný androgénmi. U mužov boli hladiny luteinizačného hormónu (LH), testosterónu a 17β estradiolu najvyššie počas jesene.

Nízke hladiny testosterónu v zime a jeho vysoké hladiny v lete boli tiež zaznamenané pri výskumných štúdiách vykonaných na európskych mužoch a dospievajúcich chlapcoch (v puberte). Zmeny v hladine testosterónu pravdepodobne upravujú rýchlosť rastu brady a ochlpenia stehien, ale zrejme neovplyvňujú činnosť vlasových folikulov v pokožke hlavy, keďže sezónne zmeny vlasových folikulov sa vyskytujú aj u žien. Avšak, androgény spomaľujú rast a regeneráciu vlasových folikulov u jedincov s genetickou predispozíciou (androgénová alopécia), čo spôsobuje vypadávanie vlasov a plešatenie.

V porovnaní s ročným sezónnym cyklom vlasov, folikuly na stehnách vykazujú polročné zmeny v anagéne, kedy je v máji a novembri v rastovej fáze 80% folikulov a v marci a auguste už len 60% folikulov. Tento pravidelný proces je podobný jarnému a jesennému pĺznutiu mnohých cicavcov žijúcich v miernom podnebnom pásme a môže odrážať sezónne pĺznutie z našej evolučnej minulosti. Predpokladá sa, že tieto cykly sú u ľudí riadené podobne ako u zvierat. Ľudia totiž tiež dokážu reagovať na zmeny v dĺžke denného svetla zmenami vo vylučovaní melatonínu, prolaktínu a kortizolu. Ale umelo regulované mnozštvo svetla v prostredí miest (osvetlenie v domácnostiach, pouličné osvetlenie) potláča tieto prirodzené odozvy ľudského organizmu. A predsa ľudia žijúci na Antarktíde alebo ľudia trpiaci sezónnou afektívnou poruchou (sezónne depresie, SAD) si udržiavajú pravidelný cyklus melatonínu a to aj napriek sedavému zamestnaniu v interiéri.

Spomínané pravidelné ročné zmeny sú dôležité pri skúmaní rastu vlasov v závislosti na prítomnosti androgénov, najmä pri skúmaní ľudí žijúcich v miernom podnebnom pásme. Ľuďom, ktorým vypadávajú vlasy sa môže stav vlasov v jesennom období zhoršiť. Preto pri posudzovaní efektívnosti liečby, prípadne nasadení nových prípravkov, je treba vziať do úvahy možný vplyv sezónneho vypadávania vlasov.

Aby si vlasy mohli plniť všetky svoje funkcie, musia sa priebežne meniť. Vlasové folikuly disponujú jedinečným mechanizmom, ktorý umožňuje aby sa tieto zmeny uskutočnili. Týmto mechanizmom je rastový cyklus vlasov, v ktorom dochádza k zničeniu pôvodného spodného vlasového folikulu, k jeho následnej regenerácii a sformovaniu nového vlasového folikulu, ktorý dokáže produkovať vlasy iných vlastností. Takže postnatálne folikuly si aj počas života zachovávajú schopnosť zopakovania neskorších štádií folikulárnej embryogenézy.

Vlasy rastú v rastovej fáze (anagén). Keď vlas dosiahne svoju maximálnu dĺžku, nasleduje krátka regresívna fáza (katagén), kedy sa zastaví delenie buniek a pigmentácia, vlas je úplne keratinizovaný a v pokožke sa posúva smerom nahor spolu s dermálnou papilou. Po oddychovej fáze (telogén) sa opäť aktivujú bunky dermálnej papily a pridružené kmeňové bunky keratinocytov a smerom nadol sa začne vytvárať nový spodný vlasový folikul vnútri dermálnej pošvy, ktorá obklopovala pôvodný vlasový folikul. V pôvodnom vrchnom folikule potom začne rásť nový vlas a starý vlas vypadne. Predpokladalo sa, že k vypadnutiu starého vlasu dochádza jeho vytlačením novorastúcim vlasom. V súčasnosti sa však hovorí o ďalšej aktívnej fáze vypadávania vlasov (exogén).

Regeneráciu vlasového folikulu charakterizujú dramatické zmeny v jeho mikroanatómii a bunkovej aktivite. Prechody folikulu do jednotlivých fáz rastového cyklu sú riadené vzájomným pôsobením epitelu a mezenchýmu (medzi keratinocytmi a fibroblastmi). Výsledný stav buniek počas rastového cyklu a involúcie je riadený mnohými rastovými regulátormi, ktoré spôsobujú prežitie a/alebo diferenciáciu bunky alebo apoptózu (zánik) bunky. Počas aktívneho rastu vlasového folikulu a produkcie vlasov prevláda aktivita faktorov podporujúcich proliferáciu, diferenciáciu a prežitie buniek. Naopak regresiu vlasového folikulu charakterizuje aktivita rôznych faktorov, ktoré vyvolávajú zánik buniek folikulu.

Vlasové folikuly v telogéne sú veľmi krátke. Oddychová fáza folikulov je charakteristická nedostatkom melanocytov produkujúcich pigment a vnútornou pošvou korienka. Proliferácia buniek v germinatívnej oblasti telegénového vlasového folikulu môže byť aktivovaná mechanickými alebo chemickými podnetmi.

Anagén môžeme rozdeliť do šiestich podfáz. V skorých podfázach rastovej fázy, vlasové krvotvorné bunky proliferujú (delia sa a zvyšujú svoj počet), obklopujú rastúcu dermálnu papilu, rastú smerom nadol do kože a začínajú sa diferencovať (rozlišovať) na bunky tela vlasu a bunky vnútornej pošvy korienka vlasu. V stredných fázach melanocyty vo vlasovej matrix spustia produkciu pigmentu a novovytváraný vlas sa začne vyvíjať. V neskorých fázach dochádza k úplnej obnove jednotky produkujúcej vlasové vlákno a na povrchu pokožky sa objaví nový vlas.

Katagén je fázou involúcie vlasového folikulu. Na začiatku regresívnej fázy sa rapídne znižuje proliferácia a diferenciácia keratinocytov vlasovej matrix. Zastavuje sa produkcia pigmentu melanocytmi a produkcia tela vlasu je dokončená. Počas katagénu sa oblasti vlasového folikulu podieľajúce sa na produkcii vlasov zmenšia, aby sa mohli v ďalšom rastovom cykle vlasov regenerovať ak k tomu budú vhodne stimulované. Vlasový folikul sa vtedy môže do dĺžky skrátiť až o 70%.

Exogén je fázou vypadávania vlasov z telogénových folikulov. Jedná sa o aktívny proces, ktorý je sprevádzaný aktiváciou proteolytických procesov v korienku folikulu.

V závislosti od pôsobiacich patologických procesov rozoznávame dva základné typy vypadávania vlasov: jazvový a nejazvový, ktoré podľa lokalizácie straty vlasov ďalej delíme na difúzny a lokálny typ.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce nejazvové typy vypadávania vlasov patrí androgénová alopécia (Alopecia androgenetica) a Alopecia areata.

Androgénová alopécia (AGA) je synonymom klasického mužského alebo ženského typu vypadávania vlasov a je to najviac rozšírená forma postupnej straty vlasov. Jedná sa o androgénovo-podmienené ochorenie, ktoré si vyžaduje genetickú predispozíciu a ktorého prejav silnie so zvyšujúcim sa vekom.

U mužov spôsobuje stratu vlasov v oblasti spánkov (frontotemporálna recesia vlasov – nad čelom a v oblasti kútov) alebo v oblasti vertexu a môže pokračovať až do stavu, kedy sú vlasy zachované len v oblastiach nad ušami a v záhlaví (zachované vlasy pripomínajú tvar podkovy).

Ženy zaznamenávajú rednutie vlasov v oblasti temena, často spojené s postupným rozšírovaním cestičky vo vlasoch (vedúcej zo záhlavia, cez temeno až k čelu). V porovnaní s mužmi sa u žien často zachovajú zvyšky pôvodnej prednej vlasovej línie.

Postupom času sa vlasové folikuly zmenšujú a produkujú čoraz menšie a jemnejšie vlasy. Silný androgén dihydrotestosterón (DHT), ktorý vzniká pôsobením 5 α-reduktázy na testosterón (T), je hlavným pôvodcom vypadávania vlasov. Cirkulujúce hladiny androgénov sú však často v norme populačného priemeru u oboch pohlaví, preto sa môže pri hormonálnej analýze pacienta zdať, že vypadávanie vlasov nie je spôsobené hormónmi androgénmi. Androgénové receptory na vlasových folikuloch pritom stále vyhodnocujú hladiny androgénov ako privysoké a bránia vlasovým folikulom regenerovať a produkovať zdravé a silné vlasy. Avšak, u niektorých žien pred menopauzou sa môžu vyskytnúť iné príznaky androgenizácie ako napríklad poruchy vaječníkov alebo poruchy nadobličiek.

Alopecia areata (AA) je orgánovo špecifické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje 0,15% populácie a ktoré sa môže prejaviťna ktoromkoľvek ovlasenom alebo ochlpenom mieste na tele. Rozsiahli prejav ochorenia môže viesť k úplnej strate vlasov (Alopecia totalis), k úplnej strate ochlpenia (Alopecia universalis) alebo k súvislej strate vlasov pozdĺž vlasovej línie (Ophiasis).

Ochorenie Alopecia areata sa prejavuje typickými jasne ohraničenými hladkými kruhovými alebo oválnymi oblasťami nejazvovej straty vlasov. Pomocným znakom diagnostiky AA je výskyt vlasov pripomínajúch výkričník. Tieto vlasy sú charakteristické lámavosťou v distálnom bode (telo vlasu) a proximálnym stenčením a stratou pigmentu (tenké biele miesto na vlase pri pokožke), čím evokujú tvar výkričníka. Pri tomto ochorení sa tiež môžu vyskytnúť anomálie nechtov, najmä jamkovatosť alebo zhrubnutie nechtov.

Pri ochorení Alopecia areata nedochádza k poškodeniu vlasových folikulov. Folikuly si stále zachovávajú úplnú schopnosť obnovy rastu pevných a hrubých vlasov a v prípade, že dôjde k ústupu ochorenia vlasy opäť dorastú do pôvodného stavu.

K zriedkavejším nejazvovým typom vypadávania vlasov patria telogénové effluvium a tinea capitis. V zdravej pokožke hlavy prechádza každý vlasový folikul rastovým cyklom nezávisle (asynchrónne) od ostatných folikulov. Pôsobením niekoľkých podnetov môže dôjsť k stavu, kedy väčšina vlasových folikulov vstúpi do oddychovej fázy (telogén) súčasne (synchrónne), čo spôsobí rozsiahle difúzne vypadávanie vlasov. K strate vlasov dochádza približne 2 mesiace od pôsobenia spúšťacích podnetov. Je to zvyčajne akútny stav, ktorý sám odozneje do 6 mesiacov.

Tinea capitis je hubová infekcia, ktorá spôsobuje lokálnu väčšinou nejazvovú stratu vlasov prejavujúcu sa krátkymi lámavými vlasmi, šupinami na pokožke hlavy a erytémom (zápalom pokožky). Najčastejšie sa vyskytujúcimi hubami vyvolávajúcimi toto ochorenie sú Trichophyton tonsurans (prenáša sa z človeka na človeka priamym kontaktom) a Microsporum canis (na človeka sa prenáša z mačiek a psov).

Ľudská koža produkuje vlasy či ochlpenie po celom svojom povrchu s výnimkou pier, dlaní a chodidiel. Rast ochlpenia je na mnohých miestach tela obmedzený len na jemné takmer neviditeľné chĺpky. Smerom z pokožky vlasy predstavujú tenké ohybné trubičky úplne zrohovatených epitelových buniek. Vlasy sú rôznej farby, dĺžky, priemeru, či prierezu. Smerom do vnútra pokožky sú vlasy súčasťou živých vlasových folikulov. Vlasové folikuly sú valcovité epitelové štruktúry prerastajúce do zamše a podkožného tuku, ktoré sa smerom nadol rozširujú do vlasovej cibuľky obklopujúcej mezenchýmovú dermálnu papilu.

Hlavnou funciou ľudských vlasov a ochlpenia je ochrana a komunikácia. Ochlpenie prakticky stratilo svoju tepelnoizolačnú a maskovaciu funkciu, aj keď sezónne vypadávanie vlasov a vztýčenie chlpov vplyvom chladu (husia koža) nám stále pripomínajú našu evolučnú minulosť.

Vlasy zabraňujú poškodeniu hlavy a krku vplyvom slnečného žiarenia, chladu alebo fyzického poškodenia. Vlasy sú tiež dôležité pri spoločenskej komunikácii. Husté kvalitné vlasy signalizujú zdravie, kým riedke tenké vlasy indikujú podvýživu alebo chorobu. Ochlpenie je zasa súčasťou sexuálnej komunikácie. Ochlpenie ohambia a podpazušia u mužov aj žien signalizuje pohlavnú zrelosť. Pohlavne dospelí muži preukazujú mužnosť ochlpením brady, hrude a podbruška.

Táto dôležitá komunikačná úloha vlasov a ochlpenia vysvetľuje vážne psychologické dôsledky a dopad na kvalitu života pri poruchách rastu vlasov a ochlpenia akými sú hirzutizmus (nadmerný rast ochlpenia mužského typu u žien) a vypadávanie vlasov (napríklad v dôsledku autoimunitného ochorenia alopecia areata, ktoré sa vyskytuje u oboch pohlaví). Všeobecné vypadávanie vlasov, androgénová alopécia alebo mužské vzorové vypadávanie vlasov majú tiež negatívny dopad na psychiku človeka, a to aj u mužov, ktorí nikdy nevyhľadali lekársku pomoc.

Vysoký výskyt plešatenia u belošských mužov a u iných primátov naznačuje, že ide skôr o prírodný úkaz, konkrétne o druhotnú pohlavnú charakteristiku, než o nejakú poruchu.

V minulosti mohla výrazná plešatosť identifikovať staršieho mužského vodcu. Plešina mohla poskytnúť výhody pri súbojoch, kedy by dočervena opálená bezvlasá pokožka hlavy vyzerala agresívne alebo poskytovala menej možností pre súpera za vlasy ťahať. Ak niektorá z uvedených hypotéz zapríčinila evolučný tlak pre vyvinutie vypadávania vlasov, nižší výskyt plešatenia v africkej populácii naznačuje, že možné výhody získané stratou vlasov v dospelosti boli potlačené dôležitou funkciou vlasov pri ochrane pokožky hlavy pred horúcim tropickým slnkom.

Nech už je evolučný pôvod vypadávania vlasov akýkoľvek, byť plešatý a vyzerať staršie nie je v dnešnej modernej na mladistvosť zameranej spoločnosti prospešné.

Na zdravý vývin ľudského organizmu a teda aj na vývin, rast a vypadávanie vlasov významne vplývajú pohlavné steroidné hormóny: androgény, estrogény a progesteróny. Androgény sú zodpovedné za formovanie prvotných a druhotných pohlavných znakov u mužov. Estrogén je primárny ženský pohlavný hormón zodpovedný za vývin a reguláciu ženských pohlavných orgánov a sekundárnych pohlavných znakov u žien. Progesteróny zasa podporujú priebeh tehotenstva a tiež priebeh menštruačného cyklu.

Napriek tomu, že androgény sa popisujú ako mužské pohlavné hormóny, vyskytujú sa v rôznych hladinách ako u mužov tak aj u žien. To isté platí aj pre estrogény. Hladina androgénov u mužov aj u žien stúpa počas dospievania. Nárast ochlpenia v podpaží, v ohanbí a inde na tele začína až v období puberty, pretože závisí od hladiny androgénov v tele.

Androgény výrazne ovplyvňujú rast vlasov a to niekoľkými spôsobmi. Zúčastňujú sa endokrinnej regulácie sezónneho vypadávania vlasov, stimulujú rast vlasových folikulov na určitých miestach pokožky po dosiahnutí pohlavnej dospelosti a tiež sú zodpovedné za spustenie vypadávania vlasov.
.

Syntéza androgénov

Prvotné fázy syntézy steroidných hormónov z ich prekurzoru cholesterolu prebiehajú výlučne v pohlavných žľazách (gonádach) a v nadobličkách. Cirkulujúce androgény sú tiež odvodené z periférnej konverzie slabých prekurzorov hormónov na potentné androgény. Tento proces prebieha v mnohých tkanivách vrátane kože a vlasových folikulov.

Testosterón je hlavný cirkulujúci androgén, ale vo väčšine prípadov je vplyv testosterónu na rast vlasov sprostredkovaný jeho potentnejším metabolitom 5α-dihydrotestosterónom (DHT). Premenu testesterónu na DHT katalyzuje enzým 5α-reduktáza, ktorý má dve izoformy. Každú izoformu 5α-reduktázy kódujú odlišné gény. Aktivitu enzýmu 5α-reduktázy zaznamenávame aj vo vlasových folikuloch, čo naznačuje že enzým je syntetizovaný vo vnútri alebo v tesnej blízkosti cieľovej bunky. Cirkulujúci DHT tiež posilňuje vplyv androgénov na rast vlasov. Vo vlasových folikuloch sa prejavujú aj iné enzýmy metabolizujúce steroidné hormóny, avšak ich vplyv na rast vlasov zatiaľ nie je známy.
.

Androgénové receptory

Vplyv androgénov na tkanivá je sprostredkovaný ich naviazaním na vnútrobunkové androgénové receptory. Androgénový receptor je jadrový receptor, ktorý po naviazaní ligandu vystupuje ako faktor transkripcie génov.

Špecifickosť reakcie vlasových folikulov na prítomnosť androgénov sa stanovuje vo vnútri pokožky. Vlasové folikuly v pokožke na záhlaví (čo je oblasť vykazujúca nízku alebo žiadnu citlivosť voči androgénom) si udržiavajú svoje špecifické správanie aj keď sú transplantované do čelovej oblasti medzi tenké rednúce vlasy. Na druhej strane, vlasové folikuly z oblasti s rednúcimi vlasmi sa neustále zmenšujú aj keď sú transplantované do pokožky predlaktia, ktorá nevykazuje takmer žiadnu citlivosť voči androgénom.

Úspešnosť mikroštepovej technológie transplantácie vlasov, pri ktorej sú transplantované jednotlivé vlasové folikuly, ukazuje že citlivosť na androgény je stanovená na úrovni folikulu alebo bezprostredného okolia tkaniva folikulu. Primárnym cieľom aktivity androgénov je dermálna papilla vlasového folikulu.

Dermálna papila je fľaškovitá štruktúra na báze vlasového folikulu, ktorú tvoria špecializované fibroblastom podobné bunky uložené v medzibunkovej hmote. Vo väčších folikuloch dermálna papila obsahuje slučku krvných kapilár. Dermálna papila zohráva kľúčovú úlohu vo vyvolaní a udržiavaní epitelovej diferenciácie folikulov. Jej veľkosť zodpovedá za určenie typu folikulu a veľkosti folikulu a vlasu.

Androgény účinkujú na rast vlasu tak, že menia počet buniek v dermálnej papile a jej medzibunkovej hmote. Odlišná reakcia rastu vlasov či ochlpenia na prítomnosť androgénov odzrkadľuje odlišnosti v typoch rastových faktorov produkovaných dermálnou papilou v závislosti od oblasti pokožky, v ktorej vlasové folikuly pôvodne rástli (napr. čelová alebo záhlavná oblasť hlavy).

Pri androgénovej alopécii, vplyvom androgénov, dochádza k postupnému skracovaniu anagénovej rastovej fázy, predlžovaniu latentného obdobia rastového cyklu vlasov a zmenšovaniu vlasových folikulov terminálnych vlasov. Všeobecné rozšírenie a závažnosť mužského vypadávania vlasov sa vekom zvyšuje.

Postupná strata vlasov (plešatenie) je výsledkom progresívneho vzorového vypadávania vlasov, ku ktorému dochádza, keď sú geneticky predisponovaní jedinci vystavení pôsobeniu androgénov. Prítomnosť androgénov ako nevyhnutnej podmienky pre vznik klasického vzorového vypadávania vlasov potvrdzuje neprítomnosť vypadávania vlasov u eunuchov, pseudohermafroditov a jedincov so syndrómom androgénovej insenzitivity.

Proces postupnej straty vlasov v dôsledku postupujúcej androgénmi sprostredkovanej premeny citlivých terminálnych vlasov na jemné chĺpky sa označuje termínom androgénová alopécia (AGA). Postup vypadávania vlasov u mužov a u žien je odlišný a rozlišujeme tak mužskú a ženskú vzorovú plešatosť.
.

Pôvod vypadávania vlasov

Skutočnosť, či človek oplešatie určujú štyri rôzne ale vzájomne prepojené faktory:

1) Náchylnosť na androgénovú alopéciu
2) Vek, v ktorom sa u človeka ochorenie prejaví
3) Rýchlosť progresie vypadávania vlasov
4) Postup vypadávania vlasov

.
Vypadávanie vlasov u mužov

U mužov je náchylnosť na AGA takmer všeobecná a variácie pri plešatení sú do veľkej miery ovplyvnené ďalšími troma faktormi. Chlapci v predpubertálnom veku majú rovnú vlasovú líniu. Vo veku 20 rokov už viac ako 90% mužov vykazuje určitý stupeň ústupu vlasovej línie v oblasti čela či temena. Avšak, 6% mužov vo veku 80 rokov si túto chlapčenskú vlasovú líniu a hustotu zachováva. Obmedzený prejav androgénovej alopécie na čele a temene teda nie vždy pokračuje a môže byť skôr prirodzeným prejavom pohlavnej zrelosti ako predpokladom pre začínajúce mužské vzorové vypadávanie vlasov (MPB).

Vek, v ktorom sa prvýkrát u mužov prejaví vzorové vypadávanie vlasov je vysoko individuálny. Ak za skoré prejavy plešatenia považujeme stupeň II Norwoodovej stupnice, potom sa tento typ vypadávania vlasov prejaví u 40% mužov vo veku 18 až 29 rokov. U ďalších 24% mužov je to po 30-ke, u 3% mužov po 40-ke, u 5% mužov po 50-ke, ďalej u 9% po 60-ke, u 2% po 70-ke a u 1% mužov po 80-ke.

Rýchlosť progresie vypadávania vlasov pri vzorovej plešatosti je taktiež veľmi špecifická. Malé percento mužov dosiahne stupeň V alebo VI Norwoodovej stupnice niekedy po 20-om roku života, čo indikuje veľmi rýchlu progresiu. Na druhej strane, približne 25% mužov trpiacich MPB na štandardizovaných klinických fotografiách nevykazuje žiadne vypadávanie vlasov po dobu vyše 5 rokov. Pri skorom nástupe MPB vypadávanie vlasov pokračuje rýchlejšie. Muži, u ktorých sa MPB prejaví po 20-ke zvyknú strácať vlasy rýchlosťou jeden až dva Norwoodove stupne za desať rokov, kým muži s neskorým nástupom MPB plešatejú jeden stupeň za dvadsať rokov. Nie každý muž s androgénovou alopéciou bude plešatý. Hoci 40% mužov začnú vypadávať vlasy po 20-ke, iba 30% z nich dosiahne stupeň VI alebo VII Norwoodovej stupnice. Takže, aj muži s veľmi skorým prejavom AGA, nemusia byť vo vyššom veku úplne bez vlasov. Klinické štúdie mužov-dvojičiek naznačujú, že náchylnosť, vek prejavenia, rýchlosť a postup vypadávania vlasov sú všetky určené geneticky.
.

Vypadávanie vlasov u žien

Vzorové vypadávanie vlasov sa prejavuje aj u žien (FPHL), ale štyri faktory určujúce pravdepodobnosť oplešatenia sú odlišné od tých u mužov. Až 32% žien vo veku nad 80 rokov nevykazuje žiadne príznaky ženského typu vypadávania vlasov. Vek prejavenia FPHL u žien je vyšší ako vek prejavenia MPB u mužov. Iba u 3% žien do 29 rokov dôjde k vytvoreniu klinicky detekovateľných prejavov FPHL a u 13% žien sa prvé príznaky vyvinú do 49-eho roku života. U ďalších 8% žien je to do 69-eho roku a u 6% žien je to až po 70-ke.

Keďže mnoho žien si necháva narásť dlhé vlasy, dokážu rýchlo postrehnúť zmeny v počte vypadaných vlasov za deň. Ženy s hormonálne podmieneným rednutím vlasov najskôr zaznamenajú difúzne preriedenie vlasov v oblasti temena, bez postihnutia vlasovej línie. Skorá diagnostika FPHL je problematická, nakoľko úbytok objemu vlasov pri tomto type vypadávania je spočiatku len nepatrný. Len 1% žien dosiahne stupeň III Ludwigovej stupnice. Rozsiahla strata vlasov v oblasti spánkov je ojedinelá. Taktiež sa môže vyskytnúť typ vypadávania vlasov, kedy vlasy vypadávajú pozdĺž hlavnej cestičky rozčesania vlasov. U žien sa postupná strata vlasov nemusí prejavovať hore na temene v smere hlavnej cestičky, ale progresia vypadávania môže postupovať aj priečne – v smere od ucha k uchu.

Histologicky je ženské vzorové vypadávanie vlasov na nerozoznanie od toho mužského. Proces zahŕňa miniaturizáciu vlasov sprostredkovanú androgénmi a preto sa jedná o androgénovú alopéciu. K miniaturizácii terminálnych vlasov dochádza aj pri ochoreniach alopecia areata, trakčná alopécia a sekundárny syfilis. Narozdiel od ochorenia alopecia areata, kedy dochádza k rovnomernej miniaturizácii vlasov, ochorenie FPHL ušetrí od miniaturizácie jeden až dva vlasy v každej folikulárnej jednotke. Výsledkom je, že folikulárne jednotky, ktoré predtým obsahovali 3 až 5 terminálnych vlasov, majú potom len 1 až 2 terminálne vlasy.

Nepatrná strata vlasov v oblasti spánkov sa vyskytuje u 25% žien po 20-om roku života, ale rovnako ako u mužov, nemusí nevyhnutne predstavovať začínajúce ženské vzorové vypadávanie vlasov (FPHL).